titul

Verejná prednáška: “Okolnosti získania panstva Pálfiovcami a ďalšie okolnosti výstavby zámku (kaštieľa)”

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Autor: Adam Janík

Vo štvrtok 13. februára 2014 sa v Malackom kaštieli uskutočnila verejná prednáška na tému:
Okolnosti získania panstva Pálfiovcami a ďalšie okolnosti výstavby zámku (kaštieľa).

Dátum konania prednášky nebol náhodný, pretože presne pred 380-timi rokmi Pálfiovci oficiálne získali Malacky a celé okolité panstvo do svojho vlastníctva. Účasť približne 80tky ľudí organizátorov zrejme prekvapila, pretože v miestnosti bolo len dvadsať stoličiek, a tak ľudia postávali po obvode celej miestnosti. V obecenstve boli viacerí pamätníci, ale zaujímavosti si prišli vypočuť aj mnohí mladí ľudia a stredná generácia.

Ako prvý začal prednášať Mgr. Pavol Vrablec. Opísal situáciu v 16. storočí v Plaveckom panstve, ktoré mali vo vlastníctve Balašovci. Centrom panstva bol Plavecký hrad, ktorý však postupne strácal funkciu panského sídla a v druhej polovici 16. storočia už centrom plaveckého panstva nebol. Pretrvávala však jeho vojenská funkcia. P. Vrablec vysvetlil, že na základe viacerých historických spojitostí mali Balašovci svoje sídlo zrejme v Sološnici. Avšak z historických prameňov vieme, že za éry Balašovcov a aj Pálfiovcov prebiehala na Plaveckom hrade stavebná činnosť a rátalo sa s obrannou funkciou hradu. Posledný z rodu Balašovcov – Peter Balaša nemal mužského potomka a Balašovci vymreli tzv. po meči. Po jeho smrti Plavecké panstvo prepadlo korune. Treba spomenúť, že okrem plaveckého hradu sa v panstve nachádzali obce Gajary, Jabloňové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Malacky, Malé Leváre, Pernek, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Plavecké Podhradie, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Suchohrad a Záhorská Ves.

Nebolo však v záujme kráľa starať sa o panstvo, a preto hľadal záujemcov, ktorý by panstvo odkúpili a spravovali. Dalo by sa to prirovnať k dnešnému konkurzu alebo tendru. Okrem iných prejavil záujem o panstvo aj Pavol Pálfy. V tom čase Pálfiovci vlastnili susedné Stupavské panstvo a navyše Pavol Pálfy mal cez sestru väzbu na Balašovcov. Jeho ponuka kráľovi obsahovala tri hlavné body.

Ponúkol:

• veľké zásoby pšenice aj na zásobovanie kráľovského vojska
• hotovosť 27 187 zlatých
• opravy budov a stavieb poškodených povstaním

Celková hodnota tejto ponuky bola odhadnutá na približne 130 000 zlatých, čo bola v tej dobe naozaj obrovská suma. Tento „konkurz” Pavol Pálfy vyhral a 7.1. 1622 dostal panstvo do zálohy záložnou listinou. Do zálohy preto, lebo nemohol splniť všetky sľuby naraz a plnil ich postupne. Do vlastníctva panstvo dostal darovacou listinou 13.2. 1634 a touto listinou mu bol tiež udelený grófsky titul. Toto vlastníctvo bolo absolútne, teda dediť ho mohli prípadne aj ženy. Za čias Pavla Pálfyho sa začal budovať Malacký kaštieľ a aj kostol sv. Barbory a kaštieľ v Plaveckom Podhradí. Pavol Pálfy to
v politickej kariére dotiahol až na titul palatína, čo bol druhý najväčší titul v krajine hneď za kráľom.

Prednáška bola postupne premostená na okolnosti výstavby Malackého kaštieľa. V skutočnosti sa nevie kedy sa kaštieľ začal stavať, vieme len, že to bolo niekedy medzi rokmi 1622 až 1634. V roku 1634 sa už v historických prameňoch kaštieľ spomína, teda v tej dobe už s určitosťou existoval.

Na záver svojej prednášky P. Vrablec objasnil, že všetko čo nám rozprával je len súčasný stupeň poznania a že v národnom archíve, v Marchegu a vo Viedni sa nachádzajú ešte stále neprebádané historické materiály, ktoré pravdepodobne spresnia prednesené informácie.

Slova sa ujal Mgr. Martin Macejka. V jeho prednáške sa nezameral až tak na objasňovanie historických súvislostí, ale na vyvracanie legiend. Začal legendou o podzemných chodbách, ktoré údajne spájajú Malacky s Marchegom a sú vybudované po celom panstve. Túto legendu nevyvrátil, ale ani nepotvrdil, viaceré svedectvá ľudí zo Záhoria túto legendu naďalej živia, aj keď dôkazy zatiaľ neboli nájdené. Druhou legendou na ktorú sa zameral bol blízky vzťah Pavla 4. Pálfyho k Malackám a o uložení jeho srdca v malackých kryptách. Túto legendu vyvrátil, dôkazy nenasvedčujú, že by mal
panovník špeciálny vzťah k Malackám a jeho srdce bolo na určitý čas v kryptách uložené, v 19. storočí
sa však stratilo.

Ďalej doplnil fakt, že Plavecké panstvo bolo v tej dobe ekonomicky výnosné , čo bol tiež jeden z dôvodov, prečo mal Pavol Pálfyho panstvo záujem. Spomenul tiež, že v národnom archíve sú materiály, ktoré v obdobiach 1638-1640 a 1649-1650 spomínajú konkrétnych talianskych murárov, ktorí pracovali na Malackom kaštieli. Faktom je, že v roku 1650 už bol Pavol Pálfy palatínom a stavbe kaštieľa už zrejme nevenoval toľko času. Stavba nebola dokončená do doby jeho smrti v roku 1653. Veterník na streche kaštieľa nesie rok 1664, nevieme však, či sa jedná o dátum dokončenia stavby
alebo prestavby. Nevie sa ani či bol kaštieľ postavený ako celok alebo bol budovaný postupne po častiach.

Nakoniec bola prezentácia doplnená fotkami a spustila sa voľná diskusia, v ktorej mali hlavné slovo starí Malačania, ktorí obšírne opisovali Malacky z čias ich detstva. Búrlivá diskusia sa spustila najmä na tému podzemných chodieb pod Malackami, keď viacerí ľudia v miestnosti tvrdili, že ich videli na vlastné oči a dokonca v nich boli. Po diskusii nasledovala prehliadka kaštieľa. Všetci boli tiež pozvaní na prednášku o Malackých kryptách, ktorá sa bude konať o dva týždne.

Pridaj komentár